Výhľad na Primošen pri západe slnka

Primošten

Primošten sa v minulosti nachádzal na ostrovčeku blízko pevniny. Počas tureckých nájazdov v roku 1542 bol ostrovček chránený hradbami a vežami a s pevninou ho spájal padací most. Pri ústupe Turkov vystriedal padací most hrádza a v roku 1564 bola osada pomenovaná Primošten podľa chorvátskeho slovesa. primostiti (premostiť).

Je postavený na kopci a dominuje mu farský kostol sv. Juraja, ktorý bol postavený v roku 1485 a obnovený v roku 1760 v blízkosti miestneho cintorína, z ktorého sa naskytá jedinečný výhľad na more a okolie.

História
Predkovia

V regióne Primošten sú známe stopy veľmi starovekého ilýrskeho, gréckeho a chorvátskeho osídlenia. V stredoveku, t. j. v 10. storočí, bol tento región známy ako Primorje. Až od konca 19. storočia sa spomína ako Bosiljine. Z Bosiljinu vznikli dva regióny: Primošten a Rogoznica.

Predkovia Primoštenu boli Bogomilovia. Na úteku pred tureckým vpádom prišli do Šibeniku a požiadali vládcov Šibeniku o ochranu. Zemepáni tieto rodiny prijali a potom ich po mori prepravili desať námorných míľ južne od Šibeniku a tam ich vysadili. Potom zamierili na východ, štyri kilometre od morského pobrežia. Tam narazili na väčšiu náhornú plošinu, kde s pomocou Šibenickej diecézy vybudovali osadu a malý kostolík. Tak sa zrodila najstaršia osada v Primoštene, dnešné Prhovo a krátko po nej osady Široke a Kruševo.

Nová osada

Podmienky pre stabilný a bezpečný život existovali až do nájazdov tureckých firiem. Okolo roku 1480 sa občania Prhovej, Širokej a Kruševy uchýlili pred tureckými nájazdmi a plienením na neďalekom ostrovčeku „Gola Glava“ (Caput Cista). Založili tak novú osadu – Primošten. Osada, ktorá bola postavená na ostrovčeku ako útočisko, sa prvýkrát spomína pod chorvátskym názvom Primošten v roku 1564. V tom čase bol ostrovček od pevniny chránený pohyblivým dreveným mostom. Ostrov je teda Primošten, od čoho nová osada odvodzuje svoj názov Primošten.

Obyvatelia nového centra (Bosiljine-Primošten) však úplne a definitívne neprerušili puto s vnútrozemím (Stanovi). Si recavano lì anche durante il periodo della minacia turca per utilizzare la terra, che rimeneva comunque la base più importante della loro economia. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa Primošten demograficky rozširoval a rástol a stal sa ústredným hospodárskym a spoločenským bodom. Tým tempom už bývalý most nahradila terasa a sídelno-hospodárska aglomerácia sa rozšírila za staré jadro (Varoš, Crnica).

Popri pôde, ktorú obrábali Primoštenčania, bol dôležitým odvetvím hospodárstva chov dobytka. Spomínajú sa aj vinohrady, čo poukazuje na určitú kontinuitu staršieho obyvateľstva.

Prvá svetová vojna

Počas 1. svetovej vojny nastala v tejto oblasti, podobne ako v iných regiónoch, zložitá situácia najmä z hľadiska výživy. Zavládol hlad, zomierali deti aj dospelí. S rozpadom Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojne. vojny, Taliani obsadili obec Šibenik 4. novembra 1918. Rovnako aj Primošten bol v rokoch 1918 až 1921 pod nadvládou talianskej okupácie.

Druhá svetová vojna

Počas 2. svetovej vojny postihlo Primošten región rôzne neresti. Jedným z najťažších bol 16. november 1942, keď Taliani z pomsty za smrť svojich námorníkov zabitých partizánmi v Jelinjaku zaútočili s obrovskou armádou na celú farnosť Primošten.

V bytoch bolo zabitých viac ako 50 mužov, žien a detí. V Stanovi a Sele bolo vypálených veľa domov. V Sele neboli žiadne ľudské obete, pretože v noci potajomky budili obyvateľstvo a ľudia sa skrývali väčšinou na rôznych miestach, väčšinou v kostole. Z tohto dôvodu Primoštenčania ďakujú Panne Márii Loretánskej za ich záchranu, a preto je každoročne prvá nedeľa po 16. novembri slávnostným poďakovaním Matke Božej so slávnostnou omšou pri oltári Panny Márie. z Loreta. Zároveň bol ten deň vyhlásený za deň spojenectva.

Po druhej svetovej vojne bol život našich Primoštenčanov ťažký. Pracoval na rekonštrukcii zničených a zaostalých hospodárskych aktivít. Primoštenčanov zastihol ťažký život. Získali pôdu a začali klčovať vinice v zátoke Kremik (Bucavac) a samotnom Kremiku (Gaj). Na štipľavej červenej vyrástli mladé vinohrady so známou odrodou „Babić“. Olivovník ich živil, no chudoba a ťažký život rozhádzali Primoštenčanov po celej planéte.

* Obsah z Wikipedia

sk_SKSK